pixabay

/ 0 / Henrieta Balázsová
Vedeli ste o tom, že vám váš mozog niekedy klame?

Určite ste sa už niekedy ocitli v situácii, kedy ste mali pocit, že ste asi prišli o rozum. Ten je však stále na svojom mieste, akurát s vami práve rozohral hru, počas ktorej sa dobre zabáva. Nižšie nájdete štyri pomerne časté situácie, v ktorých ste sa už niekedy určite ocitli, no nevedeli ste ich pomenovať tým pravým menom.

Sémantická nasýtenosť

Určite poznáte ten pocit, kedy si nejaké slovo opakujete veľakrát za sebou, až dovtedy, kým úplne nestratí zmysel. Čo však spôsobuje jav, že inak bežné slovo pre vás stratí opakovaním význam? Vedci tento jav skúmali a nazvali ho sémantická nasýtenosť.

Štúdia zistila, že ak budete akékoľvek slovo opakovať veľakrát za sebou, váš mozog sa ho doslova presýti a začne byť zmätený. Jeho dočasnú zmätenosť vy pociťujete tak, že dané slovo pre vás úplne stratí svoj význam.

Vedci sa však zistenia z tejto štúdie snažili aplikovať naozaj užitočne a pomocou vedomia, ako ľahko vieme samých seba oklamať začali liečiť napríklad koktajúcich ľudí. Sémantickú nasýtenosť použili aj na liečbu tzv. koprolálie, ktorá sa prejavuje nekontrolovateľnou potrebou opakovať nadávky a obscénne slová. Často je spojená s Tourettovým syndrómom.

Ušný červ

Nepochybne ste sa už stretli aj so situáciou, kedy vám v hlave uviazla časť nejakej pesničky, reklamy či upútavky. Nedokázali ste ju z hlavy dostať po celý deň, vám sa však táto doba zdala ako celá večnosť. Nech išlo o útržok čohokoľvek, práve vás navštívil tzv. ušný červ.

Vedci skúmajúci ľudský mozog vysvetľujú tento jav ako uviaznutie mozgu v slučke. Mozog vám totiž pripomenie refrén tej strašnej pesničky alebo jednu vetu z tej najotravnejšej reklamy, no rád by pokračoval. Keďže však pokračovanie neovládate, vracia sa neustále na začiatok. Táto myšlienka ho úplne posadne a je veľmi pravdepodobné, že z nepochopiteľných príčin sa jej nezbaví ani vtedy, keď si spomínané pokračovanie zistíte.

Ako účinný „protijed“ sa odporúča svoj mozog zamestnať nejakou náročnejšou úlohou. Skúste si napríklad vyhľadať nejaké logické hádanky, či vylúštiť krížovku.

pixabay.com

Zmyslová deprivácia

Stalo sa vám už niekedy, že ste napríklad pri zaspávaní počuli nejaké zvuky alebo videli niečo, čo vám nedávalo žiaden zmysel? Nemusíte sa hneď obávať nadviazania spojenia s druhým svetom, príčina môže byť úplne iná. Vedci totiž hovoria o tzv. zmyslovej deprivácii.

Tá sa dostaví vtedy, keď vaše zmysly nie sú ničím zamestnané, povedzme teda, že sa „nudia“. Napríklad pri zaspávaní máte zatvorené oči, nejete, ležíte v tichu a váš čuch a hmat takisto nie sú stimulované. Keďže momentálne nie sú prítomné žiadne vnemy, váš mozog si ich jednoducho vymyslí.

Toto tvrdenie sa potvrdilo aj počas výskumu, kedy vedci umiestnili ľudí do zvukovo izolovanej tmavej miestnosti. Po čase začali ľudia vidieť rôzne tváre, počuť zvuky, niektorí dokonca mali aj čuchové halucinácie. Mozog totiž zostal bez zmyslových vnemov zmätený a vzniknutú prázdnotu si vyplnil po svojom.

Falošné spomienky

Určite ste sa už niekedy stretli so situáciou, kedy sa vaše spomienky nie tak celkom zhodovali s realitou. Možno ste si dokonca mysleli, že pomýlené to majú ľudia, ktorí sa vás snažia presvedčiť o opaku.

Falošné spomienky sú však veľmi častým javom, ktorý je opäť spôsobený zmätením mozgu. Ten sa totiž snaží všetko si dokonale zapamätať, čo samozrejme nie je možné. Tak vznikajú v ukladaných „filmoch“ isté medzery, ktoré si však mozog nevypĺňa realitou, ale náhodnými myšlienkami, z ktorých následne vznikajú tzv. falošné spomienky.

Pozri aj: 20 NAJŠIALENEJŠÍCH A NAJOJEDINELEJŠÍCH DUŠEVNÝCH PORÚCH, PRI KTORÝCH NEBUDE VERIŤ, ŽE NAOZAJ EXISTUJÚ

psych.sk (Henrieta Balázsová), listverse


Komentovať (0)