Foto: pexels.com

/ 22 / PetraSus
Smrť nie je niečo, nad čím by sa chcel človek zamýšľať.

Občas je to však jednoducho nevyhnutné, keďže nikto nežije večne.  Aké to bude? Bude to bolieť? Prepadne človeka hrôza a panika alebo odíde s pokojom v duši? Kým si po nás smrť nepríde, zrejme sa presne nedozvieme, aké to je, no predstavu môžeme získať vďaka ľuďom, ktorí už smrti čelili a prežili, aby o tom mohli hovoriť.

Strela do hrdla

V roku 1937 bol George Orwell postrelený počas vojny do hrdla. O svojom zážitku neskôr napísal, že bol skutočne bizarný. Popísal ho ako pocit po explózii, keď človek necíti bolesť, pretože ho premôže šok. Neuvedomil si, aké je jeho poranenie vážne, až kým si nevšimol, že sa nedokáže hýbať ani hovoriť. Uvedomil si, že umiera a prvá myšlienka, ktorá sa mu prehnala hlavou, bola myšlienka na jeho manželku. Potom si nahnevane uvedomil, že musí opustiť tento svet. Bol nahnevaný, nie však na muža, ktorý ho postrelil ale na fakt, že stačilo tak málo k tomu, aby sa ocitol na hrane života a smrti.

Utopenie Granta Allena

Grant Allen sa vybral korčuľovať na ľad, ten sa však pod ním prepadol a Grant sa utopil. Na moment bol mŕtvy, nakoniec však prežil a taktiež tento zážitok opísal. Tvrdil, že bol v šoku, nedokázal jasne myslieť, nevedel prelomiť ľad, vynoriť sa nad hladinu a prehltol veľké množstvo vody. Cítil, ako sa mu plnia pľúca a ako umiera. Nevidel však život, ako sa mu premieta pred očami, cítil len chlad a hrozný pocit dusenia sa. Dodal, že samotné umieranie nebolelo, bolo to ako zaspávanie. Nepríjemný je len pocit blížiaceho sa konca.

Foto: unsplash

Hadí jed

V roku 1957 sa Karl Patterson Schmidt pokúšal identifikovať druh hada, keď ho had pohrýzol. Nasledujúcich 24 hodín detailne do denníka zaznamenával, ako z neho pomaly jed vysáva život. Uviedol, že čoskoro sa objavila silná nevoľnosť, horúčka a triaška. Čoskoro začal krvácať z úst a dostavilo sa zvracanie. O niekoľko hodín neskôr začal krvácať aj vnútorne. Nanešťastie, Karl otravu neprežil.

Otrava jedovatým plynom

V roku 2013 bol Kassem Eid práve v Damasku, keď na mesto zaútočili sarínom. Ten zaúčinkoval už po niekoľkých sekundách, Kassem mal pľúca ako v plameňoch, nedokázal sa nadýchnuť ani kričať. Zážitok popísal ako nesmierne bolestivý, ako keby mu niekto žeravým nožom vyrezával pľúca z hrude. Sledoval, ako okolo neho zomierajú desiatky ľudí a napokon zastavilo srdce aj jemu. Bol prakticky mŕtvy, no napokon sa predsa len vrátil medzi živých. Otrávenie sarínom však popísal ako jeden z najhorších spôsobov, ako odísť z tohto sveta.

Foto: unsplash

Rakovina pankreasu

Cris Guttierez bojovala s rakovinou pankreasu a svoj boj s chorobou sprostredkovala ľuďom prostredníctvom blogu. Keď bolo jasné, že jej na svete ostáva už len pár chvíľ, na svoj blog napísala: „Takto zomrieť nechcete. Dvakrát mi zlyhali pľúca, som opuchnutá a bolí to, ledva dokážem kráčať. Boli dni, keď som si myslela, že sa utopím, pretože som mala hrdlo plné žlči a žalúdok mi doslova horel. Plánovala som toho tak veľa, no nič z toho už neurobím. Chcem zomrieť tak, aby to príliš nebolelo, v kruhu mojich najbližších.“

Pozri aj: Len pre silné žalúdky. Zamestnanci pohrebných služieb prezradili 15+ najzvláštnejších faktov o smrti a o mŕtvych telách

listverse


Komentovať (0)