foto: pixabay.com

/ 0 / PetraSus
Strach je emócia, ktorá nás chráni pred hrozbami z nášho okolia.

Kedysi boli mnohé strachy mimoriadne opodstatnené, evolúcia to však akosi zariadila tak, že mnoho strachov je dnes nežiadúcich a niektoré sú mimoriadne absurdné. Existuje však aj niekoľko strachov, ktoré sú spoločné pre takmer celé ľudstvo. Nehovoríme o fóbiách napríklad z pavúkov či hadov, ale o strachu, ktorý sa týka spoločnosti. Strachu, ktorý sa dotýka duše.

Strata slobody

Podstata a definícia slobody sú v dnešnej spoločnosti diskutabilné, strach zo straty slobody bol však v ľudskej mysli vždy. Aj keď na ňu nemyslíme každý chvíľu, pomyslenie na to, čo by sa stalo, keby nám bola odobratá možnosť mať kontrolu nad vlastným životom, je desivé. Tento strach začína „drobnosťami“, ako bolo napríklad domáce väzenie, kedy ste mali zákaz opustiť svoju izbu, až kým si nedokončíte všetky domáce úlohy. Alebo neskôr môžeme hovoriť o strachu zo záväzkov.

Tu však vyvstáva otázka, je pre nás absolútna sloboda dobrá? Iste ste aj vy mali možnosť vidieť človeka, ktorý neustále opakoval rovnaké chyby. Neurobilo by z neho lepšieho jedinca, ak by niekto rozhodnutia robil za neho?

pexels.com

Neznámo

Strach z neznáma nie je náročné vysvetliť. Naša myseľ nám hovorí, že ak sa chceme pohnúť vpred, je potrebné vedieť, čo nás čaká, pretože ak vieme, čo nás čaká, dokážeme situáciu kontrolovať. Pokiaľ nevieme čo nás čaká, nemáme kontrolu. Tá druhá časť je naozaj desivá, pretože práve tá určuje, do akej miery dokážeme ovplyvniť výsledok nášho konania. Okrem toho, ľudia nemajú radi iné veci práve preto, lebo im buď nerozumejú, alebo majú strach, že ich nedokážu kontrolovať.

Tento strach je prítomný už tisícročia a práve ten pomáha ľudstvu prežiť. Mnoho z nás sa v detstve bálo tmy hlavne preto, lebo sme nevedeli, čo sa môže v temnote ukrývať. Strach z neznáma má však aj svoju nepraktickú stránku. Bráni nám v progrese a objavovaní a chápaní nových vecí, podporuje uzavretosť mysle a odmietanie.

Bolesť

Intenzita fyzickej bolesti je subjektívny pocit, je preto ťažké urobiť generalizáciu o tom, čo ľudí bolí. Jednoznačne však ide o nepríjemný pocit väčšinou spôsobený poškodením tela v danej oblasti.

Až na pár výnimiek väčšina z nás bolesť netoleruje a máme z nej strach. Aj to je dôvodom existencie obrovského množstva liekov proti bolesti, ktoré neváhame v prípade potreby hltať. Bojíme sa bolesti preto, lebo sa často spája s ochoreniami, na ktoré neradi myslíme. Tento strach môže súvisieť so strachom zo straty slobody, napríklad v prípade chronickej bolesti, kedy jedinci často obmedzujú množstvo aktivít, aby sa bolesti vyhli, alebo ju zmiernili.

Aj keď bolesť nie je dobrá, pomáha nám prežiť. Vyhýbame sa aktivitám o ktorých vieme, že bolesť spôsobujú. Samo o sebe bolesť nie je teda zlá, je to spôsob, akým nám telo hovorí, že s ním niečo nie je v poriadku.

pexels.com

Sklamanie

So sklamaní sa spájajú dva rôzne druhy strachu. Strach, že sklameme iných a strach, že budeme sklamaní my. Ako deti sme iste všetci zažili ten pocit, keď sme niečo vyviedli a očakávali sme, že nás rodičia potrestajú, alebo na nás aspoň nakričia. Namiesto toho sa však na nás rodič len smutne pozrel a skonštatoval, že je z nás sklamaný. Tá jediná veta často bolí oveľa viac, než by bolel akýkoľvek iný trest.

Strach zo sklamania je jeden z dôvodov, prečo sa vyhýbame neznámemu. Bojíme sa, že to, čo sa stane, nebude korešpondovať s našimi očakávaniami. Vyhýbame sa sklamaniu ako bolesti, pociťujeme ľútosť a zvažujeme, či by iné rozhodnutia vyvolali iné výsledky. Keby som urobil veci tak, dopadlo by to ináč?

Mizéria

Chudoba je definovaná ako situácia, v ktorej jedinec nemá dostatok prostriedkov a zdrojov na to, aby naplnil všetky svoje potreby. Mizéria je ešte extrémnejší prípad chudoby. Je to neschopnosť zabezpečiť si základné potreby pre prežitie. Práve mizéria často spôsobuje, že ľudia v zúfalstve vykonajú hrozné činy. Je to to najtemnejšie dno, na ktoré sa človek môže dostať, niet divu, že z neho máme prirodzený strach.

Médiá nás čoraz viac kŕmia myšlienkou, že potrebujeme viac vecí, než v skutočnosti. A nikto nemá rád pocit, že mu niečo chýba. Stáva sa čoraz horším zlozvykom zhromažďovať veci a stále si myslieť, že trpíme nedostatkom.

pixabay.com

Osamelosť

Strach z osamelosti je desivý pocit prázdnoty spôsobenej chýbajúcou interakciou s inými ľuďmi. Vyvinul sa z inštinktu. Je totiž pravdepodobnejšie, že ľudia prežijú v skupinách, než osamote. Strach z osamelosti však nevyplýva len z nedostatku interakcie, ale aj z toho, že niečo vykonáme, ale nikto si to nevšimne. Často si totiž myslíme, že aby naše skutky mali zmysel, musí si ich niekto všímať. Počuli ste už o filozofickej otázke: ak v lese padne strom, ale nikto tam práve nie je, aby ho počul, vydal zvuk? Ak sa vám podarí skvelý vedecký objav, ale nikto si ho ani nevšimne, ráta sa to?

Výsmech

Strach z výsmechu sa spája s hrôzou z toho, že nás bude niekto kritizovať a neposkytneme o sebe spoločnosti dostatočne pozitívny obraz. Najčastejšie sa táto forma strachu vyskytuje, keď sa máme postaviť pred veľké množstvo ľudí a odprednášať napríklad príhovor. Bojíme sa, že reč pokazíme a obecenstvo na našu chybu zareaguje negatívne, vysmeje nás, alebo bude nadávať. Aj keď niektorí ľudia majú vysoké sebavedomie a dostatok tréningu, strach z toho, že budeme stredobodom pozornosti z nesprávnych dôvodov nikdy celkom nezmizne.

pixabay.com

Odmietnutie

Tento strach je jedným z najčastejších dôvodov, prečo ľudia konajú tak, ako konajú. Občas máme tendenciu slepo nasledovať iných, pretože tak máme možnosť vyhnúť sa odmietnutiu zo strany spoločnosti. Podobne ako pri strachu z osamelosti sa mnoho z nás bojí, že nedosiahne akceptáciu iných.

ľudia, ktorí tvrdia, že akceptácia zo strany spoločnosti je len ilúziou a niečo ako „normálne“ správanie neexistuje. Ak by to bola pravda, prečo sa bojíme vybočiť z radu? Nedodržiavať tradície a pravidlá? Môže byť niečo skutočne dobré, alebo zlé len preto, že to tvrdí spoločnosť?

Smrť

Aj keď strach zo smrti nás inštinktívne núti konať tak, ako konáme, nenachádza sa na prvom miest preto, lebo všetci vieme, že raz každý musí umrieť. Navyše, na strach zo smrti nemyslíme každý deň, snažíme sa veriť, že sa nás v najbližšej budúcnosti netýka. Okrem toho, strach zo smrti sa spája so strachom z neznáma. Nemáme istotu, čo sa deje, keď naposledy vydýchneme.

Napriek tomu nás smrť natoľko fascinuje, že od počiatku sveta existujú celé kultúry, ktoré sa smrť snažia pochopiť a objasniť. Takmer každá staroveká civilizácia mala nejaký spôsob, ktorým si smrť uctievala. A svojim spôsobom sa ju naučil rešpektovať a akceptovať každý z nás.

pixabay.com

Zlyhanie

Všetci sa snažíme správať tak, aby sme sa vyhli zlyhaniu. Pod pojmom zlyhanie si každý predstavuje niečo iné. Niekto považuje za zlyhanie to, že nežije život podľa svojich predstáv, neúspešné plány, bezmocnosť, či v najhoršom prípade pád na dno.

Zlyhanie je subjektívne a každý má inú predstavu o tom, čo zlyhanie je a čo nie je. Pre niektorých je zlyhanie lekcia, z ktorej sa poučia, vstanú a silnejší idú ďalej. Niektorým však zlyhanie spôsobuje nesmierne výčitky svedomia, sklamanie a pocit, že snaha vyšla nazmar a možno nemá význam pokúsiť sa o niečo znova. Strach zo zlyhania je často výhovorkou a mnoho ľudí sa v istých situáciách vzdá s myšlienkou „Načo sa pokúšať znova?“

Čoho sa bojíte vy?

Pozri aj: Antidaktofóbia: Strach z pohľadu kačky

listverse


Komentovať (0)