Foto: pinterest.com/wikimedia.org

/ 0 / Henrieta Balázsová
Výbuch v černobyľskej elektrárni kompletne prepísal osudy tisíckam nevinných ľudí.

26. apríl, sobota, rok 1986. Ukrajinské mestečká Pripjať a neďaleký Černobyľ (vtedy ešte súčasť Sovietskeho zväzu) sú ponorené do hlbokej noci. Je približne pol druhej ráno. V tom sa však stalo niečo nezvyčajné. Niečo, čo prepísalo históriu celého ľudstva. V dôsledku nepodareného experimentálneho testu došlo v jednom z reaktorov k prehriatiu, ktoré spôsobilo katastrofálnu parnú explóziu. Tá vyústila do požiaru, pri ktorom nasledovala séria ďalších ničivých explózií. Poškodený reaktor sa roztavil a do vzduchu sa uvoľnil extrémne nebezpečný rádioaktívny mrak, ktorý visel nad hlavami nič netušiacich obyvateľov Ukrajiny, Ruska, Bieloruska, celej východnej Európy, časti strednej Európy ale i Škandinávie.

Presné príčiny tejto udalosti sú dodnes opradené rúškom tajomstva. Rusi celý incident niekoľko dní tajili a Európa si s rádioaktívnym oblakom nad hlavami obyvateľov naďalej žila pokojným životom. Očitých svedkov explózie, ktorí mohli celú situáciu objasniť však bolo málo a aj z nich väčšina v dôsledku ožiarenia zomrela. No a výpovede ľudí, ktorí prežili, sa líšia.

pixabay.com

Presná príčina explózie teda jasná nie je, o to zrejmejšie však sú jej dôsledky. V dôsledku výbuchu boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Ruska i Bieloruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie približne 200 000 ľudí.

Fatálne následky tejto katastrofy však neboli spôsobené len samotným výbuchom, ale tiež tým, ako sa k nemu Rusi postavili. Tak napríklad, keď na miesto činu 26. apríla 1986 dorazili požiarnici, príčinu požiaru nepoznali a nikto ich na ňu neupozornil. Preto začali hasiť vodou aj samotný reaktor, v ktorom však bola teplota približne 2 000 °C. Pri tejto teplote sa voda rozložila na vodík a kyslík, čo bolo sprevádzané ďalšími nemalými explóziami, ktoré len prispeli k šíreniu uniknutej rádioaktivity.

To, že sa “niečo” deje, Rusi priznali až o deň neskôr – 27. apríla, kedy švédski pracovníci z jadrovej elektrárne Forsmark (vzdušnou čiarou približne 1 100 km od Černobyľu) upozornili na rádioaktívne častice na ich oblečení, pričom boli presvedčení o tom, že z ich elektrárne nepochádzajú. Po týchto dôkazoch a po smrti a hospitalizácii viacerých pracovníkov z černobyľskej elektrárne síce Rusi výbuch priznali, no jeho dôsledky stále bagatelizovali.

pixabay.com

Aj v dôsledku ich ľahkovážnosti vyšli Slováci veľkolepo oslavovať 1. máj – netušiac, že práve v tento deň dosiahla rádioaktivita na Slovensku najvyššie hodnoty. Nadmerné zamorenie bolo namerané v 10 okresoch, a to konkrétne (v poradí od najsilnejšieho zamorenia po najslabšie – stále však nadmerné):

  • Dunajská Streda
  • Komárno
  • Žiar nad Hronom
  • Galanta
  • Nitra
  • Levice
  • Stará Ľubovňa
  • Nové Zámky
  • Lučenec
  • Dolný Kubín

To, aký dopad mala šíriaca sa rádioaktivita na Slovákov, sú žiaľ len nepotvrdené dohady. Mnoho ľudí si však myslí, že zvýšenie počtu nádorových ochorení v nasledovných rokoch nie je až také náhodné.

pixabay.com

Dôsledky v postihnutej oblasti Ukrajiny a Bieloruska, v ktorom skončilo až 70% rádioaktívneho spadu, však boli samozrejme ešte fatálnejšie, merateľné a dokázateľné. Patrí medzi ne (okrem iných) aj týchto 7 vecí.

#1 Mutácie na zvieratách

Ak si myslíte, že z černobyľských lesov v noci vyliezajú 6 nohé líšky a 7 metrové medvede, sklameme vás – takto to nie je. Nejaké zverstvo síce v okolí Černobyľu prežilo, no je ho samozrejme podstatne menej. Menej je aj hmyzu, no práve na ňom boli spozorované isté abnormality. Niektoré druhy mali deformované krídla, nohy či netradične skrútené tykadlá.

#2 Efekt na ľudí

Nie, v černobyľských lesoch nežijú ani preživší zombie ľudia, ktorí sa po nociach vozia na černobyľskom kolese. Na ľudí, ktorí sa v prvých dňoch po výbuchu zdržiavali v blízkosti černobyľskej elektrárne, však samozrejme rádioaktivita dopad mala. Okrem zaznamenaného zvýšeného počtu nádorových ochorení bol zaznamenaný aj veľmi vysoký počet prípadov katarakty, teda šedého zákalu. Toto nepríjemné ochorenie sa u ľudí začalo vyskytovať práve kvôli uniknutej rádioaktivite.

#3 Hydrocefália

A pri efekte na ľudí ešte ostaneme. Hydrocefália je mimoriadne nepríjemné ochorenie, pri ktorom dochádza k nahromadeniu mozgomiešneho moku vo vnútrolebečnom priestore. Dôsledkom je potom veľmi nepríjemná deformita lebky, ktorá sa prejaví abnormálnym zväčšením celej hlavy. Ohrozené sú predovšetkým ešte nenarodené deti vo vnútri maternice, čo sa žiaľ potvrdilo aj v tomto prípade. Tehotné ženy, ktoré boli vystavené rádioaktivite, začali rodiť deti trpiace práve hydrocefáliou.

wikimedia.org

#4 Neprirodzený vývoj končatín

Okrem hydrocefálie bol v najviac postihnutých oblastiach v rokoch 1986-1987 zaznamenaný aj zvýšený počet novonarodených detí, ktoré prišli na svet s deformovanými končatinami alebo v horšom prípade úplne bez nich. Jedinou záchranou pre nich mohli byť protetické náhrady, no krutou pravdou je, že drvivá väčšina z týchto rodín si ich dovoliť nemohla.

#5 Červený les

Obrovská dávka rádioaktivity sa samozrejme nevyhla ani rastlinstvu. Dôkazom toho je neslávne slávny Červený les, ktorý sa nachádza v bezprostrednej blízkosti jadrovej elektrárne Černobyľ. Pôvodne išlo o prevažne borovicový les, no po absorpcii obrovskej dávky rádioaktívneho prachu sa pri hynutí celý sfarbil do temne červenej farby. Les je stále pod drobnohľadom vedcov, treba však povedať, že postupne sa obnovuje a dnes už je domovom niekoľkých ohrozených druhov zvierat.

wikimedia.org

#6 Problémy s rozkladaním odumretých rastlín

Ostaňme ešte pri rastlinstve. Z dôvodu ožiarenia sa v oblasti Černobyľu odumreté stromy a rastliny nerozkladajú tak, ako by sa mali. Na “pomoc” v tejto oblasti nemôže prísť ani hmyz, nakoľko ako sme už vyššie spomínali – nie je ho dostatok. V okolí černobyľskej elektrárne sa tak stále hromadia rastliny, s ktorými si príroda nedokáže poradiť.

#7 Psychické problémy

Toto asi neprekvapuje nikoho. Všadeprítomná rádioaktivita sa stala akýmsi mlčanlivým a neviditeľným, no veľmi mocným nepriateľom, ktorí miestnym obyvateľom zničil nielen ich fyzické, ale aj ich psychické zdravie. Niet sa preto čo čudovať, že nárast psychických ochorení rapídne narástol.

Turizmus v Černobyľe

Najbližšie obývané miesto k černobyľskej elektrárni bolo mestečko Pripjať, dnes známe ako “mesto duchov”. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam (alebo práve vďaka nim) však priláka ročne tisícky turistov.

Názory na návštevu tohto miesta sú však samozrejme protichodné a líšia sa od človeka k človeku a od odborníka k odborníkovi. Niektorí ľudia sú presvedčení o tom, že radiácia po rokoch oslabla natoľko, že krátkodobý pobyt na tomto mieste trvajúci niekoľko minút či hodín vám uškodiť určite nemôže.

pixabay.com

Iní zas hovoria o tom, že tvrdiť niečo takéto je nezodpovedné, nakoľko to, že účinok stále pretrvávajúcej rádioaktivity na sebe neuvidíte povedzme do roka ešte neznamená, že sa na vašom zdraví nepripíše do niekoľkých rokov.

Pravdou však je, že napriek tomu, že domáci Ukrajinci sa tejto oblasti okľukou vyhýbajú, turizmus v tejto oblasti mimoriadne prosperuje.

Aký je váš názor na túto problematiku? Túžite Černobyľ navštíviť alebo si myslíte, že stále je to nebezpečné? Podeľte sa s nami o svoj názor v komentároch, sme naň naozaj zvedaví.

Pozri aj: Nebudete chcieť veriť, že týchto 10 bizarných mutácií skutočne existuje. Takto vyzerajú ľudia, ktorí nimi trpia

wikipedia, wikipedia, wikipedia, tapoos


Komentovať (0)