fhm.com

/ 0 / Anna Zábojníková
Niektorí ľudia sa naozaj tešia z nešťastia či chýb iných. Ešte viac sú však spokojnejší, keď o tom človeku môžu šíriť nie vždy pravdivé slová.

Poznáte niekoho, kto sa nedokáže rozprávať o iných veciach, než o tých, ktoré sa jeho života netýkajú? Dookola hovorí len to, čo má druhý, kde a s kým ho videl, prečo mal oblečené to úzke ružové tričko a pod. Ak takí ľudia zaťažujú váš život či robia dusnú atmosféru práve vtedy, keď ste dobre naladení, poznáme jeden trik, ktorým ohováranie definitívne zastavíte a dotyčný sa bude naozaj cítiť zahanbený. Ako je to možné? Existuje jedna jediná otázka, ktorá vás presvedčí, že tento psychologický efekt skutočne funguje.  

Počula si o tom, že…? Videla si s kým bol…? Vieš, že ten….?

Prečo vlastne ohovárame?

Ohovárači vyvíjajú svoju taktiku z citlivých osobných záujmov. Nakoľko sami nie sú schopní plne využiť svoje schopnosti, sú zlomení na duchu. Ľutujú seba samých, pretože sa nemôžu merať s ideálom svojho ega, rozhodli sa teda pozdvihnúť úctu k sebe podkopaním úcty k druhým. Adler to nazýva,, hanlivá kritika“. Omnoho ľahšie je totiž ohovoriť druhých, než pozdvihnúť seba nejakým úspechom. Nadradenosť a menejcennosť sú relatívne pojmy, ktoré ponižujú druhých a povyšujú náš vlastný stav.

ohovaranie
statevsfederal

Bejnamín Franklin raz povedal, že ak chceš poznať niekoho chyby začni vychvaľovať dotyčnú osobu. Ohováranie môže byť aj balzamom na skrytý pocit vlastnej viny. Radi vyratúvame zlé činy druhých, lebo tak aspoň nemáme zlý pocit z vlastných. To vysvetľuje našu dychtivosť dozvedieť sa najnovšie škandály z novín a časopisov. Média navyše pohotovo podporujú a šíria klebety. Keď si prečítame o nebezpečnom vrahovi, naša zlomyseľnosť a hnev sa nám zaraz nebudú zdať až takým veľkým zlom. Zisk z taktiky: pozdvihnutie seba a ľahší život so strádaním druhého.

ohovaranie2
wisegeek

Stále sú to len klebety

Hovorí sa, že predtým než budete hovoriť o niekom druhom, máte si obuť jeho topánky. Predtým, než ho definitívne odsúdite, prejdite si jeho cestu, spoznajte jeho minulosť a pocíťte jeho slzy. Potknite sa na každom kameni, na ktorom sa potkol aj on. No a až vtedy, keď si prejdete tento chodník v jeho topánkach, môžete posudzovať jeho správanie, chyby a skutky, ktoré počas života vykonal. Ak aj niekedy započujete nejaké slová, nezapájajte sa do konverzácie, pokiaľ si neoveríte, že ide o pravdivý príbeh.

klebety
pixabay

Ako to zastaviť?

Niekedy sa naozaj zdá, že človek, ktorý neohovára ani neexistuje. Ak však patríte do skupiny ľudí netúžiacej po najnovších a najmä neoverených klebetách, existuje spôsob ako to zastaviť. Ak teda za vami príde človek a začne rozprávať o niekom druhom bez prítomnosti dotyčného, touto otázkou mu dáte najavo, že o tie jeho reči skutočne nemáte záujem.  Váš rozhovor sa možno začne uberať úplne iným smerom.

Skúste sa spýtať: Na čo mi to hovoríš?

Možno bude nasledovať minútové ticho, možno uvidíte ako dotyčný ladí s vašim červeným šálom, ale jedno je viac než isté. Od tohoto momentu vás už nikdy viac nebude otravovať s rečami, ktoré vás naozaj nezaujímajú.

V niektorých životných situáciach sa každý človek môže zachovať úplne inak. Je to normálne, pretože každý človek je iný a zároveň jedinečný. Nečudujme sa, keď niekto urobí veci inak, než by sme ich urobili my. Náš život a jeho smerovanie záleží len na nás. To, čo môžeme urobiť pre daného človeka je pomôcť mu, a nie ho ohovárať. Tým ho len zbytočne môžeme znepokojiť či spôsobiť psychické problémy.

Pozri aj: 5 DÔVODOV, PREČO NIEKTORÍ ĽUDIA NIKDY NEPOVEDIA SLOVO “PREPÁČ”

Interez.sk (Anna Zábojníková), vedelisteze.sk, rd.com

Komentovať (0)