Foto: pexels.com

/ 0 / Mariana Belmer
Nestíham. Meškám. Mám toho veľa. Deadlines. Termíny. Stretnutia. Preplnené rozvrhy. Davy ľudí, ktorí sa večne niekam náhlia.

Všetky tieto slová dokonale vystihujú našu dennú realitu. Ba čo viac, zdá sa, že takýto štýl života sa stáva normou a kto do nej nezapadá, je buď čudný, alebo neschopný, alebo nič nerieši. Možno sme si na to už tak zvykli, že nám na tom nepríde nič čudné. Zvykli sme si, že akosi musíme byť v strehu a neustále sa ponáhľať.

Skúste si ale predstaviť, čo by ste robili, keby ste vyhrali niekoľko miliónov eur. Čo by ste spravili ako prvé? Dali by ste výpoveď v práci alebo odišli zo školy a sadli na prvé lietadlo niekam do Dubaja? Ako by ste trávili voľné dni? Len tak by ste ležali na pláži či s nadšením by ste objavovali divočinu? Nakupovali by ste? Cestovali? Predstavte si, že by sa vám peniaze rýchlo nemíňali a vy by ste si splnili väčšinu snov. Čo potom? Chcelo by sa vám už len nečinne sedieť so založenými rukami?

Unsplash.com/Agnieszka Boeske

Nie? Iste, nájdu sa aj takí, ktorým by dokonca života vyhovovalo nič nerobiť, pozerať seriály, jesť dobré jedlo a len tak leňošiť. No väčšine ľudí by tento životný program nestačil.

Tak ako to je? Nie sme spokojní ani s príliš nabitým rozvrhom, ani s absolútne voľným programom. A keďže je len málo tých, ktorým sa podarí vyhrať lotériu, väčšina z nás si musí poradiť s nedostatkom času.

Najnovší výskum Georgetown univerzity vo Washingtone dokázal, že ľudia si na stresujúci a uponáhľaný životný štýl nielenže zvykli, ale dokonca ho prijali za novú spoločenskú normu. Prečo je to tak?

Súvisí to s tým, že dnešná doba kladie dôraz na individualizmus. Kto chce niečo mať a niečo znamenať, musí na sebe tvrdo makať. S tým súvisí aj minimalizovanie prokrastinácie, prísne usporiadaný režim dňa a veľmi ekonomické hospodárenie s časom. Čím lepšie človek dokáže využiť svoj čas a čím viac povinností zvláda, tým je bližšie k úspechu.

Unsplash.com/Anna Dziubinska

Tomuto spôsobu myslenia sa dnes učia už deti na základnej škole – majú mnoho krúžkov a mimoškolských aktivít, jednak preto, že to od nich očakávajú rodičia a jednak preto, že mať len tak voľno a nemusieť nič robiť sa dnes nenosí. Byť zaneprázdnený akoby znamenalo byť žiadaný, byť ocenený, byť úspešný.

Ďalším z dôvodov, prečo je zaneprázdnenosť „in“ je fakt, že okolo ľudí vytvára dojem nedostupnosti, čo ich robí, v očiach iných, vzácnejšími. Je to povrchné, no je to tak. Popritom všetkom sa takmer automaticky prehliadajú negatívne dôsledky hektického životného štýlu, ako napríklad vznik a rozvoj civilizačných chorôb, menej času na budovanie blízkych vzťahov či riziko vyhorenia a straty zmyslu života.

Celý tento „bussy efekt“ je výrazne podmienený kultúrou a tým, ako daná spoločnosť chápe úspech a vysoký spoločenský status. Zdá sa, že aj my na Slovensku preberáme tento západný model. Žiaľ, preberáme ho nekriticky, bez toho, aby sme sa zamysleli, či je to naozaj správne.

Iste, doba, v ktorej žijeme, na nás kladie vysoké nároky a očakávania, no zabúdame na to, že v živote nie je dôležitá len práca a úspech, ale hlavne ľudia a vzťahy s nimi. Veď čo by sme mali z toho, keby sme mohli žiť v miliónovej luxusnej vile, no okrem chyžnej a domovníka by sme v nej boli celkom sami?

Unsplash.com/Mike Wilson

Takže, ak budete mať nabudúce výčitky, keď vám niekto povie, koľko aktivít zvláda a aký je zaneprázdnený, dobre si rozmyslite, čo je pre vás v živote dôležité.

Pozri aj: Syndróm vyhorenia: Ak je vám týchto 6 príznakov známych, ste v ohrození

psychologytoday


Komentovať (0)