unsplash

/ 0 / Henrieta Balázsová
Niekedy stačí pre svoje šťastie spraviť naozaj málo...

Milujem tie večery, kedy si sadnem na gauč s obľúbeným hrnčekom čaju, vôkol mňa rozvoniavajú vonné sviečky a dokonalú atmosféru dotvárajú tečúce kvapky na oknách. Milujem, keď mám chvíľku pre seba.

Nie vždy to tak bolo. Boli dni kedy som sa bála byť sama, bála som sa ľahnúť si do postele, lebo som vedela, že myšlienkam ako sa vysporiadať so svojím životom sa jednoducho nevyhnem.  Premýšľala som nad našou spoločne plánovanou budúcnosťou, ktorá sa rozpadla ako krehký porcelán, pritom sme si mysleli, že MY, náš vzťah je to najsilnejšie, čo môže byť. Stále som v nás dúfala, čakala…

Premýšľala som, čo by bolo, keby som sa v niektorých situáciách rozhodla inak. Moja minulosť bola obrovským bremenom, s ktorým som sa trápila každučký deň. Bála som sa, že v mojom živote sa stane udalosť, s ktorou si nebudem vedieť dať rady.  Mala som v hlave plán, ako by sa mali veci mojom živote vyvíjať.

 Márne som čakala na nejakú prevratnú udalosť, ktorá môj život, myslenie a môj negatívny uhol pohľadu zmení. Nestalo sa. Neprišiel princ na bielom koni, ani sa mi zázračne nezačalo dariť. Veci stáli, lebo moje myslenie bolo stále rovnaké, stále rovnako negatívne…

No jedného dňa som si povedala stačilo.

Prestala som na čokoľvek čakať. Neočakávala som od seba žiadne výsledky, neočakávala som iných, že niekedy ocenia, čo pre nich robím. Prestala som riešiť môj smútok nad rozchodom, prestala som dúfať, že sa stane zázrak a môj život bude raz jednoduchší. Prestala som toľko riešiť chyby minulosti, zaoberať sa budúcnosťou. Predsa život mi stále dokazoval, že aj tak sa veci vyvinú inak ako chcem, len ja som sa to odmietala naučiť. Jednoducho mi začali byť veci viac ľahostajné.

pexels.com

Ešte len vtedy sa začali diať zázraky! Začala som si viac vážiť maličkostí, ktorých sa mi dovtedy dostávalo a ja som to brala ako samozrejmosť. Začalo sa mi dariť, začala som mať lepšie výsledky v mojich koníčkoch a škole. Bola som viac veselá, uvoľnená, komunikatívna…  Všetko bolo zrazu jednoduchšie a ja som už nechcela mať veci pod kontrolou. Neriešila som čo bolo, čo bude, začala som si užívať prítomnosť a snažila sa vynaložiť s ňou najlepšie ako som vedela. Keď na mňa aj doľahla ťažká chvíľka, poplakala som si a šla s úsmevom ďalej.

Znie to tak jednoducho však? No skús nechať na nejaký čas oddýchnuť svoju myseľ od všetkých spomienok a myšlienok, ktoré ťa trápia. Koniec koncov, nalejme si pohár čistého vína, minulosť nezmeníš. Ale môžeš zmeniť budúcnosť a tá môže byť jednoduchšia s dávkou ľahostajnosti.

Možno to zo začiatku nepôjde ľahko, nebude to zo dňa na deň, no postupom času sa naučíš ako odháňať svoje negatívne myšlienky a ver, že raz nastane deň, keď už bude priestor z najväčšej časti len na tie pozitívne.

Si to ty, kto určuje, ako sa budeš cítiť.

Pozri aj: ZNÁMY PSYCHOLÓG MÁ ODPOVEĎ NA NAJČASTEJŠIE KLADENÚ OTÁZKU: ČO VLASTNE ŽENY CHCÚ?

Odzadu.sk


Komentovať (0)